reklama

Napriek strachu

Strach ako paradoxná emócia je pociťovaná negatívne, ale neraz s pozitívnymi konečnými dôsledkami. Vtedy, ak nám poskytuje ochranu. Čo však so strachom, ktorý nás paralyzuje, je nelogický a predsa je v nás?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Moja 15 mesačná dcérka sa bojí zvuku vysávača. Bojí sa napriek tomu, že vidí, čo s vysávačom robím. Môže vnímať to, že si pri vysávaní pospevujem a vysvetľujem čo a kde vysávam, aby som ju posmelila, môže pozorovať moju spokojnosť z toho, keď máme povysávané, no i tak má strach. Kým nepochopí širšie súvislosti, zrejme strach bude pretrvávať. Keď bola bábätko, vysávanie som realizovala počas toho, čo spinkala na balkóne. Od určitého veku však spáva plytko, budí sa a prirodzene s vekom spáva aj kratšie. Takže povysávať nie je vždy možné počas jej spánku. Dlho som potom riešila vysávanie s dcérkou v nosiči. Síce sa bála, ale silno sa tisla ku mne a tak sme napokon mohli mať doma čisto napriek jej strachu. Prišla však chvíľa, kedy som ju už nevedela pre jej hmotnosť mať v nosiči. Spočiatku som bola po každom spoločnom vysávaní iba spotená "od hlavy po päty", ale neskôr sa už začala sťažovať moja chrbtica. Prišli dni, kedy som ráno kvôli bolesti a akémusi zaseknutiu chrbtice nevedela spraviť s telom takmer žiaden pohyb a nieto ešte vstať z postele. Ešteže som mala pri sebe milujúceho manžela, ktorý sa o dieťa postaral, kým ja som v slzách našla spôsob, ako presvedčiť chrbticu, aby so mnou neležala, ale vstala a fungovala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Napokon dcérka ponúkla pri vysávaní riešenie sama - keďže sa stále bojí, musí sa ma držať. Tak som jej ponúkla, aby sa ma držala za ruku počas toho, čo vysávam. Sú chvíle, kedy sa až trasie a kričí od strachu, vtedy ju objímem a ukážem, že vysávač jej neublíži, lebo som pri nej. Verím, že to musia byť pre ňu ťažké chvíle, ale s nádejou si hovorím, že raz ten strach odíde. A kým odíde, vždy budem ochotná ponúknuť je ruku, aby som jej tie chvíle strachu uľahčila.

Dnes však urobila veľký krok, ktorý ma podnietil zamyslieť sa. Keď sme s vysávačom vošli do spálne, na zemi ležal spadnutý jej obľúbený macko. Určite by som ho bola o chvíľu zdvihla, ale v malej hlavičke mojej dcérky sa odohrával asi aj scenár, ktorý spôsobil to, že možno dostala strach o macka (že by som jej ho povysávala). A tak napriek tomu, že sa zúfalo bála, na malilinkú chvíľočku sa pustila mojej ruky a vybehla smerom k mackovi. Hoci kričala a plakala od strachu, pustila sa ma. Macka zodvihla ho, objala a utekala opäť ku mne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Občas nás dospelých ovládne strach natoľko, že sa nepustíme toho, čo nám dáva pocit bezpečia a neurobíme krok smerom k niečomu, či niekomu preto, aby sme "zachránili". Aby sme odviedli z miesta nebezpečia, či ostrova osamotenia, bolesti, bezradnosti... Aby sme objali a dali vedieť, že nás na ňom, na nej, na nich... záleží. Túžim mať na pamäti kroky mojej dcérky vo chvíli, kedy sa budem báť pustiť svojho bezpečia a pohodlia, aby som urobila potrebný krok vpred. Túžim si byť vedomá, že napokon sa po krokoch urobených napriek strachu, môžem vrátiť k ruke, ktorá ma pevne drží. Tak ako sa vrátila moja malá dcérka ku mne.

Tatiana Braun

Tatiana Braun

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek túžiaci deliť sa - o poznanie, skúsenosti a pochopenie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu