Najhorší narodeninový dar alebo súdnictvo bez srdca

Netuším, čo bude ďalej. Len myslím na to, ako mi pani na príslušnom úrade povedala, že ak nám neschvália predbežné opatrenie na zverenie dieťaťa do našej starostlivosti, čo asi neschvália, tak si treba podať návrh na predosvojiteľskú starostlivosť. Je to síce riadny zákonný postup, ktorý však nemá háčik, ale priam hák zo škripca, ktorým sa zabodáva do životov detičiek v ústavnej starostlivosti a ich budúcich osvojiteľov. S úsmevom mi bolo povedané, že nech nečakám, že sa vôbec, čo len niekto pozrie na moju žiadosť o predosvojiteľskú starostlivosť skôr ako o pol roka. Je leto, s nimi dovolenky a súdy majú stále plné ruky práce, čo podotýkam, že naozaj majú a môžno aj preto, že sú preťažení kvantom pojednávaní bez špecifického rozdelenia. Znamená to, že sudca, ktorý rieši krádež motorového vozidla, či spreneveru peňazí, rieši respektíve nerieši ale žiaľ, neraz kruto ovplyvňuje aj osud opusteného dieťatka a jeho náhradných rodičov. Dodnes neexistuje selekcia súdnictva, ktoré by sa zaoberalo iba rodinným právom a tak snáď umožnilo zabezpečiť včasnejšie a priaznivejšie riešenia pre deti, ktoré čakajú na náhradnú rodinnú starostlivosť. Ak sa niečo v tejto veci zmenilo a je sudca, ktorý bude rešpektovať novelu Občanskeho súdneho poriadku, §75, odsek 2, tak mi dajte vedieť. Lebo nám predbežné opatrenie sudkyňa odmietla vydať zrejme na základe Občianskeho súdeho poriadku, toho istého paragrafu, ale vyzerá to, že nebola zobraná v úvahu práve novelizácia. Kým tá nebola uzákonená, tak sa v "preklade" do ľudskej reči predbežné opatrenie mohlo vydať iba v prípade ohrozenia života dieťaťa. V novelizácii sa však v tomto paragrafe ods.2 prvej vete na konci pripájajú tieto slová: „alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostllivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov." Verím, že táto novelizácia bola zakomponovaná vďaka niekomu, kto rozumie, že v „záujme dieťaťa" je nepochybne rodičovská starostlivosť a riadna výchova v rodine a čo najvčasnejšie vytvorenie si vzťahu medzi dieťatkom a budúcimi osvojiteľmi. Zrejme však, tak ako sa u väčšiny „prípadov" stáva, aj za našou žiadosťou o zverenie dieťatka nebolo videné živé dieťa, ale skôr predmet, ktorý môže počkať. Nie, nemôže počkať! A ak vďaka súdom čaká, tak to má na jeho vývoji ďalekosiahle následky. Áno, je pravdou, že vznikli profesionálne rodiny a tak dieťa nemusí ústavnú starostlivosť tráviť v detskom domove, ale u ochotných ľudí postarať sa o neho. Ale azda to nie je kruté, ak dieťa putuje z určitých dôvodov z jedej profi rodiny do druhej? A ak aj neputuje, tak sa naviaže citovo na profi rodičov a trhanie od nich preto, že si ho niekto ide osvojiť, tiež urobí dieťaťu riadny chaos v jeho hlavičke. Čím skôr sa dostane dieťatko do rúk tým, ktorí sa s radosťou stanú jeho náhradnými rodičmi, tým lepšie. A čím neskôr, tým horšie. A za tým horšie sa skrýva nesmierne veľa citového zranenia dieťatka (a nielen toho), čo si bežne človek, ktorý to nevidel a nezažil, ani nevie predstaviť. Zbližovaniu dieťatka a budúcich osvojiteľov napomáhajú návštevné pobyty, koré môže schváliť detský domov, kde je dieťa evidované. No, koľko času môže dieťa tráviť opakovanými návštevnými pobytmi - mesiac, dva, pol roka, viac? A čo náhradní rodičia? Kým nie je dieťatko súdom zverené do starostlivosti, tak mama nemá právo nastúpiť na materskú dovolenku a tým nemá nárok na žiadny príjem. V zamestnaní si už pomaly minula všetku dovolenku, lebo niekde niekomu čas nehrá rolu, ale niekde ju hrá až príliš živo a s dôsledkami. Ísť s dieťatkom na dlhodobú OČR? Neprichádza do úvahy, lebo dieťa nie je vaše. Požiadať zamestnávateľa o neplatené voľno, kým súd rozhodne a rozhodne konečne aj v prospech dieťaťa? Nuž, neplatené voľno zamestnávateľ dá veru nerád, pretože za zamestnanca, ktorý odišiel k dieťatku, musí platiť odvody. A jeho zamestnanec nedostane ani euro. Čiže neprijateľné riešenie pre obe strany. Dať v zamestnaní výpoveď? Síce sa to dá, ale ako nezamestnaný si musíte hľadať prácu a tú predsa vlastne nechcete, lebo potrebujete byť doma s dieťaťom. Takže ďalšie riešenie sa zamieta. Hm, asi vám napadlo - byť PN. Možno sa s lekárom dá dohodnúť, ale otázne je na aký dlhý čas. Ale s poisťovňou, ktorá by prišla na kontrolu, by ste sa dohodli asi ťažko, lebo nemôžete ako dôvod PN uviesť : „dieťa". Takže situácia neriešiteľná. Pre nás, pre stovky ďalších malých detí a ich budúcich osvojiteľov. Nie je žiadne právne a inak čisté riešenie, ktorým by mohla budúca náhradná mama zastrešiť čas, kým po dlhých mesiacoch schvália návrh na predosvojiteľskú starostlivosť. A ňou sa byrokratické peklo neskončí, ale možno iba ešte viac podkúri pod kotol, ktorý raz vyvrie a čo potom? Nech je už radšej aj po tom a každé dieťa má svoju rodinu - včas a so všetkým, čo k tomu patrí.